Cestou z prázdninovej školy začujem za sebou známy hlások. ,,Ako bolo?“ spýta sa mamička.  ,,Najlepšieeeeeee!“ zaznie hlások malej Zuzky. A vtedy ma zahreje pri srdci a po stýkrát si poviem, že robiť niečo pre deti, má rozhodne význam. Tie to dokážu najviac oceniť. Tak ako už zopár rokov, aj teraz sme sa na Duklianskej rozhodli vyplniť deťom začiatok prázdnin. Druhý prázdninový týždeň sme sa vydali po stopách Indiánov. Hneď na začiatku sme si o nich porozprávali a deti sa dozvedeli veľa zaujímavého. Každý si vymyslel nejaké indiánske meno, ktoré bolo pre neho príznačné a urobili si krásne indiánske tričká. Navštívil nás aj pán Zdvořilý a priniesol nám ukázať zopár neobvyklých hudobných nástrojov, o ktorých nám najskôr porozprával, a aj na nich zahral. Dozvedeli sme sa, ako vyrába zvláštne hudobné nástroje zvané hand pany. Naši malí indiáni si mohli všetky nástroje vyskúšať a veru sa im to páčilo. Ďalší deň sme privítali na našom indiánskom dvore Kiku a Zuzku z Tartaros, ktoré so sebou priviezli milých štvornohých kamarátov, koníkov Bandyho  a Salsu. Deti boli milo prekvapené a ešte viac natešené, že sa na nich môžu previezť. Poobede ich čakala veľká indiánska skúška v podobe hľadania pokladu, ktorú všetci zvládli. Stred týždňa patril výletu do Bojnej. Prezreli sme si kontaktnú ZOO a boli vďační aj za  krátku prednášku a ukážku našich dravcov. Malí indiáni sa vyhrali v parčíku a akoby to bolo, aby sme si niečo nekúpili. Veď to patrí k výletu. Totem je symbolom jednoty a totožnosti kmeňa. Preto si každý kmeň vyrobil svoj totem a verte, že sa im naozaj vydarili. Zatancovali si okolo neho aj indiánsky tanec. A čo by to boli indiáni bez ohňa? Posledný deň sme opekali, hoci nie ulovené zviera, ale chutné párky a postavili si teepee – indiánsky stan. Stihli sme si aj indiánsky zasúťažiť. Všetci sa cítili príjemne aj napriek neskutočným teplotám, každý indián dostal indiánsku zmluvu a zopár milých darčekov. Každým dňom nás sprevádzala hudba, ktorú máme všetci radi, ako aj tanec, aj keď nie vždy bol indiánsky. Podľa rozžiarených tváričiek detí môžeme usúdiť, že sa pani vychovávateľkám znovu podarilo zorganizovať pre deti zopár krásnych prázdninových letných dní, na ktoré budú určite dlho spomínať. WOTANG ŠU! A možno nabudúce J

P.S. Ďakujeme p. Zdvořilému, Kike a Zuzke z Tartarosu za spríjemnenie indiánskych chvíľ.

 

                                                                                        Vladimíra Oriešková