- Európsky deň jazykov
- Hainburg- dejepisná exkurzia
- Hallowen
- Levice- Atlantis
- Bezpečnosť detí
- November 1989
- Vianočný palament
- Tri slová
- Beseda s políciou
- Pesničky z vrecka
- Akcia žiackej knižnice
- Čítajme spolu AJ
- Hviezdoslavov Kubín
- Polícia v škole
- Jarná turistika
- Cisárové nové šaty
- Einkaufen
- Vyčistime mesto
- Slávik Slovenska
- Turistika
- Archeológia
- Opäť vo Viedni
- Beseda o AIDS
- Múzeum praveku
- Bojník 2012
November 1989
... už 22 rokov ...
Štrngajúce kľúče, trikolóra, študenti, mrazivý piatok, plné námestia...
Čo všetko spája tieto slovíčka? Jediný dátum 17. november 1989.
A keďže 17. 11. 1989 mnohí z vás neboli ešte ani v pláne☺, tak na hodine dejepisu sme spojili sily s pani učiteľkou Peniažkovou a deviatakom priblížili udalosti spred 22 rokov, ktoré ovplyvnili život nás všetkých. Ako sa hovorí, radšej jeden raz vidieť ako sto ráz počuť, druhú hodinu 16. novembra 2011 sme ukázali deviatakom veľké množstvo autentických záberov, videí, ktoré im priblížili atmosféru novembrového piatku a nasledujúcich udalostí. Ocitli sme sa medzi demonštrujúcimi na námestiach, kde si ľudia sľubovali „lásku a pravdu vravieť len“ a spojili svoje sily proti komunistickému režimu.
„VEĎ PRAVDA VÍŤAZÍ!“
Tieto udalosti si pamätajú nielen vaši rodičia, ale aj mnohí učitelia našej školy. Diana Škerdová z 9. C za vás pozisťovala ako si učitelia spomínajú na tieto dni.
Pani učiteľa Lavríková: „ Bola som doma na materskej dovolenke s polročným synom, manžel prišiel z vojny, večer sme si otvorili šampus a oslavovali.“
Pani učiteľka Drozdíková: „ Bola som tretiačkou na strednej škole. Na tričká sme si dali trikolóru a išli do ulíc v Leviciach.“
Pani učiteľka Bálešová: „ Študovala som na strednej škole, kde v tom čase vznikol organizačný výbor protestujúcich študentov.“
Pani učiteľka Peniažková: „ Pár dní po týchto udalostiach sme so spolužiakmi vyšli na námestie v Trenčíne, kde sme chceli tiež vyjadriť solidaritu so štrajkujúcimi. Dokonca sme mali problém s vychovávateľkami v internáte, ktoré nás na zhromaždenie nechceli pustiť.“
Pani učiteľka Neštinová: „ Študovala som, bola som na internáte, situáciu v Bratislave som nevnímala.“
Kšiňanová