Naháč v telocvični

 

          V pondelok, 2. apríla, sa v školskej telocvični na Duklianskej ulici objavil naháč. Ak by to bolo o deň skôr – teda 1. apríla – nebolo by žiadnych pochybností – Deň vtákov, bláznov, vtipkárov....že by mali zlý kalendár? Veď aj jar prišla o deň skôr. A možno Deň bláznov netrvá len jeden deň. Veď uznajte – svet je čoraz čudnejší.

          ...že si vymýšľam, že trepem?...možno, ale to len preto, že mám dobrú náladu. A viete prečo? V tej telocvični som vtedy nebola sama, ale so všetkými deckami z 1. stupňa. To oni ma tak rozosmiali. A ich zasa predstavenie: Cisárove nové šaty.

          Ani si neviem spomenúť, kedy som naposledy videla húf naozaj spontánne a nezastaviteľne sa smejúcich detí. Je to niečo krásne, neskutočné. Rozosmejete sa aj vy, aj keby ste nechceli. Poznáte to, salvy smiechu sa nedajú zastaviť.

          A čo bolo dôvodom? Ako to už chodí – ľudská hlúposť. Deti sa nielen zasmiali, ale vnímali aj posolstvo dobre známej rozprávky. Bola zmesou tradičného a moderného, okorenená vtipom, pesničkami, hudbou i zaujímavými kostýmami, či kulisami.

Proste rozprávka. A tú deti potrebujú. Ako soľ. Spolu so smiechom je to zázračná ingrediencia.

 

viď. fotoalbum                                                                               

                                                                                                                            viekop