Výnimočný deň, výnimočné zážitky

(alebo ako žiaci zo ZŠ Duklianska strávili sviatok Mikuláša v spoločnosti hviezd)

          Nebol to deň ako každý iný. Štvrtákom a tretiakom sa chcelo vstávať do školy. Nikto nemeškal. Všetci sa usmievali už od rána. Pýtate sa, či je už svet naopak? Veď odjakživa decká nemožno ráno vytiahnuť z postele a o úsmeve už nemôže byť ani reči. Čo sa teda stalo? Snáď do školy zavítala nejaká hviezda, takpovediac celebrita? Veď na Slovensku sa to nimi len tak hemží. Však to poznáte - Zuza je modeleka, Mišo je youtuber a Fero bol večer v televíznych novinách...

          Máte pravdu. Prišla celebrita. Bol piatok - 6. december. Už vám svitá? Áno, presne tak. Tou celebritou nebol nik iný ako Mikuláš. Zavítal do školy medzi decká, vypočul si pesničky aj básničky všetkého druhu a dĺžky, aby nakoniec mohol rozradosteným deckám porozdávať sladkosti. Tie sa usmievali, vymýšľali, pramálo mysleli na školské povinnosti. Vedeli, že v tento deň sú aj učitelia milší a zhovievavejší. Teda až na toho..jááj, to sem ale nepatrí J.

          Ak ste si mysleli, že tu sa náš príbeh končí, zmýlili ste sa. Žiakov 4. a 3. ročníka čakal ďalší zážitok. Znova sa stretli s hviezdami. Tentoraz to však bolo – stručne povedané - stretnutie s nekonečnom. Pýtate sa, kde sa dá stretnúť s nekonečnom?? Možno všelikde, ale detváky navštívili Krajskú hvezdáreň a planetárium Maximiliana Hella v Žiari nad Hronom. A bolo to stretnutie nielen poučné a zaujímavé, ale trúfam si povedať, že pre mnohých žiakov aj fascinujúce. Veď mať nad hlavou kupolu s miliardami hviezd a sledovať vesmírne divadlo v celej jeho kráse, vidieť našu Zemeguľu ako na dlani, takmer cítiť žeravosť Slnka a chlad iných planét, pozerať na nádhernú špirálu Mliečnej cesty a vnímať, že je domovom našej materskej planéty, pozerať na svetlo iných - ešte vzdialenejších galaxií - ktorých svetlo k nám putuje milióny rokov, nemožno nazvať inak ako úžasné. A presne tento pocit pohľad do vesmíru zanechal u našich žiakov. Sedeli ticho - ticho, lebo nemali slov na tú vesmírnu nádheru. Ak bolo niečo počuť, tak len slovíčka wow, či iné citoslovcia, ktoré sa mimovoľne derú z úst vo chvíli, keď sme jednoducho fascinovaní.

          Okrem planetária žiaci navštívili aj prednáškovú miestnosť, kde si zopakovali vedomosti o Slnečnej sústave, ročných obdobiach, fázach mesiaca, ale aj kométach, meteoroch, meterotitoch, či ďalších zaujímavých poznatkoch. Na záver sa oboznámili s princípom fungovania ďalekohľadov.  Nás učiteľky potešilo to, že predášajúci  ich pochválili nielen za  kultivované  správanie a výborné poznatky, ale ich zaradili k najlepším školám, ktoré ich navštívili. To bola krásna bodka za jedným neobyčajným školským dňom.

          A ešte si dovolím jeden môj pocit na záver – ak budeme mať občas pocit, že sme najmúdrejší, nenahraditeľní, že sme pánmi tvorstva a ovládame prírodu, obráťme hlavu ku hviezdam a uvedomme si, že sme iba drobným a krehkým zrnkom nášho Vesmíru. Krásnym zrnkom. Tak si to nepokazme. A aby som nezabudla – všetkým ŠŤASTNÉ  a VESELÉ!

                                                                                                                     V. Kopčanová