Dejepisná exkurzia Bratislava- TITANIC, 30.9.2015

            Dňa 30.9.2015 sme na dejepisnej exkurzii v Bratislave prežili atmosféru začiatku 20.storočia a  odhalili tajomstvo jedinečnej lode Titanic, ktorú 15.4.1912 postihla katastrofa, počas ktorej zahynulo 1500 osôb.

            Na začiatku výstavy sme sa so žiakmi ôsmeho a deviateho ročníka zoznámili s históriou moreplavby, veľkými zámorskými objavmi, technickými vynálezmi a politickou situáciou vo svete, ktorá viedla k vzniku 1.svetovej vojny. Spoznali sme, v akej chudobe žilo množstvo ľudí pred vojnou a preto hľadali vysnívané bohatstvo v Amerike. Loď Titanic pre väčšinu predstavovala bezpečný a na tú dobu  aj luxusný spôsob, ako sa do Ameriky dopraviť.

Každý návštevník výstavy  pri vstupe   obdržal „boarding pass- palubnú vstupenku“ s konkrétnym menom reálneho človeka, ktorý na Titanicu v dobe jeho katastrofy cestoval. Žiaci tak prežili prehliadku ako konkrétny cestujúci, dozvedeli sa, koľko mali rokov, do ktorej spoločenskej triedy tej doby patrili, kto boli ich najbližší príbuzní a či s nimi do Ameriky cestovali, v akých podmienkach boli na lodi  ubytovaní, ako trávili voľný čas na lodi a podobne.

Počas prehliadky výstavných miestností sme videli krátky dokument o stavbe Titanicu, o jeho technických parametroch a novinkách, o ľuďoch, ktorí takýto zaujímavý projekt uskutočňovali  a uvádzali do reálneho života. Zároveň sme si prezreli konkrétne súčiastky  lode, spoznali, akým spôsobom bola technicky budovaná a zároveň esteticky skrášľovaná, aby predstavovala unikát lode tej doby  čo do veľkosti i modernosti. Dozvedeli sme sa údaje o počte cestujúcich a informácie o lodnej posádke. Videli sme rekonštrukciu kajút prvej a tretej triedy, rekonštrukciu luxusnej jedálne a schodiska. Spoznali sme významné osobnosti tej doby, ktoré na lodi cestovali. Pozreli sme si mnohé osobné predmety cestujúcich, ktoré sa podarilo z Titanicu zachrániť. Zažili sme  hluk strojovne a následnú úzkosť pred naozajstným a reálnym nešťastím, keď loď narazila do ľadovca. Čo nás osobitne zaujalo, bola možnosť dotknúť sa kusu ľadu, ktorý predstavoval chlad vody, v ktorej mnohí cestujúci vplyvom podchladenia zahynuli. Počuli sme aj príbehy o hrdinskom správaní viacerých  pasažierov, ktorí pomáhali iným aj za cenu straty vlastného života. Zaujali nás dojímavé zážitky tých, ktorým sa podarilo katastrofu prežiť a dúfali sme, že aj naša osoba z palubného lístka bude medzi nimi.

            V poslednej časti výstavy sme boli oboznámení s tým, ako bol vrak lode objavený po sedemdesiatich troch rokoch v hlbinách Atlantického oceánu, o zachraňovaní predmetov, ktoré nám môžu viac priblížiť plavbu na tejto lodi, cestujúcich, posádku i hrôzu katastrofy. Boli sme smutní, keď sme zistili, že zvyšky Titanicu časom vplyvom prostredia  v oceáne úplne zaniknú.

Vyvrcholením našich zážitkov bolo, keď sme si mohli na obrovskej nástenke pozrieť zoznam s menami osôb, ktoré katastrofu neprežili a konečne sa dozvedieť, ako to s nami, teda s naším cestujúcim, skončilo. Veľmi sme sa potešili, keď sme zistili, že nešťastie sme prežili. Naopak, zosmutneli sme pri zistení, že plavba pre nás neskončila dobre. O chvíľku však smútok prešiel a všetkým nám zostali nezabudnuteľné zážitky na to, čo sa odohralo pred desiatkami rokov  vo svete a vodách Atlantického oceánu.  

viď fotoalbum

                                                                                                          Jana Peniažková