O lóres, dolóres,

naučia ťa v pekle móres

alebo "Pochovávanie basy"

 

 

Udialo sa to v stredu predpludním. Smutná správa dorazila aj k nám, na ZŠ Duklianska.

„Udrela jedenásta hódina..naša basa onemela..kto neverí, nech tam beží, u richtára basa leží..“

Smútočný sprievod trúchliacich žien a mužov kráčal v smútočnom – kvíliacom – sprievode: „O lóres, dolóres, naučia ťa v pekle móres..“. Zo smutného kvílenia všetkým naskakovali zimomriavky – malí, väčší, najväčší smútili.

„Smútiaca a trúchliaca rodina..postihla nás strašná novina...mne, ako richtárovi bánovskému, pripadla významná úloha, oznámiť vám, že base odbila posledná hodina...a preto basu na poslednej ceste sprovoďte..odchádza od nás ako panna poctivá..so želaním, aby sa k nám na Veľkú noc vrátila..“

Richtár s vážnou tvárou ohlasoval túto smutnú zvesť, ženičky sa prežehnávali, kropili sálu trojchlapovým vínom a všetci tichom vzdávali úctu JEJ – base premilej. Ale ako to už medzi ľudom chodí, nezabudli jej pripomenúť: „..keby si nebola píjala pálenku s rozolíšom, neboli by sme pre teba prišli s čiernym krížom..ale keď si píjala koňaky s hviezdičkami, tak ťa vystrojíme s družbami a družičkami..“

Takto nejako to vyzeralo na ZŠ Duklianska 8. marca na fašiangovom karnevale, spojenom s pochovávaním basy. Vraví sa: lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. A to nepochybne platí aj o ľudových tradíciách spojených s fašiangovým obdobím. Žiaci 1. stupňa všetko nielen videli, počuli, ale doslova prežili a precítili – hudbu, tanec, spev, dobrú náladu, ale aj smútok za basou - symbolom zábavy a radovánok. A snáď aj to, čo ľudové tradície pripomínajú – rovnováhu, ktorá je v živote človeka nesmierne dôležitá. Zábava má byť vyvážená prácou, hojnosť striedmosťou.

Zážitkov a pocitov mali žiaci veľa – triedy vymenili za tanečný parket, po tréme, či strachu z písomiek ani stopy. S určitosťou môžeme povedať, že platilo Komenského magické: škola hrou.

Vďaka za takúto školu patrí pani učiteľkám Vargicovej, Kubalovej, Hruškovej, Podobovej, Juríkovej, všetkým učiteľkám 1. stupňa, ktoré spolu s deťmi a rodičmi pripravovali masky. A samozrejme deťom, ktoré vytvorili neopakovateľnú atmosféru.

 

Mgr. V. Kopčanová

viď. fotoalbum